Moja aj Kubova sekundiéra ( druhý 1/2 maratón ) v duchu náprav chýb minulých.
O 12 tej vyrážame z Trenčína, postupne zapĺňame Fordíka bežcami aj nebežcami a rútime sa smer Blansko. Samozrejme zas Terezkovský plánovač a časovač zlyháva, ale len čiastočne, tú rekonštrukciu cesty som nemala odkiaľ vedieť ( no dobre možnože mala ). A moje osudové Nesovice prechádzame a obchádzame čím si predlžujeme cestu o 30-40km. Nevadí stíhačka. V aute sa ešte napracem cestovín, zapijem domácim fuj ionťáčikom a to už vidím v spätnom zrkadle Kubov spýtavý pohľad. Sacharidy sú dôležité :-D !
Onedlho už parkujeme v Blansku a vyberáme sa na úrad kde prebieha výdaj štartovných setov. Za 5 minút dvanásť vyfasujeme igelitky s číslami, letákmi, pamätným listom a tričkom ( samozrejme zase chlapským napriek tomu, že som chcela dámske S-ko ), a tak mám funkčné tričko na spanie. Fakt užitočná vecička.
Utekáme sa prezliecť, zostáva nám 45min, šatne sú trošku od ruky ale priestranné a pekné. Rýchlo sa prezliekam a už už tlačím do seba banán, Kubo sa mi smeje, že či mi minule nestačilo ale ja si vravím, že energiu potrebujem a čo ten cenný draslík v banániku, nie nie len si ho ja pekne dopapám. Tesne pred štartom ochutnám trošku toho ospevovaného Carbo gélu, no fúúúúj to je hnus! Pre istotu si ho však beriem na trať.
Garmin chytá signál, obklopení davom sa pomaly ale isto blížime k štartu, odčítavanie posledných 10 sekúnd a ja cítim chuť bežať, jupííí. Bežíme 2 kolieska mestom a po druhom si to šinieme smer Adamov, Punkevní jeskyně. S Kubom sa striedavo dobiehame, pozerám na hodinky a celkom si to valíme 1km pod 5min alebo tesne nad 5min. Vravím Kubovi - Fííha ideme celkom rýchlo a v tom ho už nevidím. Zapol turbo a nebolo ho. Ja sa držím ostrieľanej maratónkyne, teda aspoň vyzerala, že už má čo to za sebou a držala si pekné tempo. No aj tá mi onedlho uniká. Po ceste skúsim Carbo gél, cucnem si riadnu dávku a cítim ju v puse, držím ju tam asi minútu a neviem čo s tým, prehltnúť či vypľuť, no zatínam zuby aj chuťové poháriky a prehĺtam. Sem tam, bežím za niekym kto strašne smrdí tak zrýchlim a obieham ho ( ďakujem Vám smradľaví bežci - zlepšila som si čas ), ešte mi lezie na nervy pán čo dychčí jak stará parná lokomotíva ( skoro som napísala stará panna ale to by asi nebolo také trefné ), bohužiaľ aj keď ho obehnem, onedlho ma dobehne. Nie a nie sa ho zbaviť, zvykám si.
Sedemnásty kilometer začínam cítim môj fešný nechtík, aspoň prekrýva to koleno, ale veru riadne! Zatínam zuby a trošku pridávam. Onedlho ( v tej chvíli za dlho :-D ) vidím cieľ a viem, že zrýchlim, stíham zakývať Paľkovi a už šprintujem do cieľa, neznášam to, z duše to fakt neznášam ale nedá mi to. Prebieham cieľovou čiarou, ledva lapám dych a v predklone pred infarktom mi v cieli dávajú dole čip z tenisky. V tom si spomeniem na Garmin a rýchlo ho vypínam.
V cieli nám podávajú minerálku, ktorú roztrasená, spotená nevládzem ani otvoriť. Naberiem si ako sa na dievča zo Slovenska patrí 2 jablká, 2 banány, 2 koláče, ionťáčik a spokojne odkrivkám od občerstvenia.
Ideme sa ospršiť nech nás Denis vpustí do auta. Strhávam ponožku ktorá je od krvi a kontrolujem nechtík, fííha je ešte modrejší a fialovejší než bol. Cieľ ,, prežiť cieľ ´´ splnený!
Krásny beh, počasie, trasa, atmosféra, Moravský kras ... táááák jak dožijeme o rok sme tu zas, že Kubo?!
Účastníci zájazdu:
Turbo - Kubo s časom 1:45:04 345.miesto z 906, ktorí dobehli do cieľa
Modro-fialovo nechtová Terezka s časom 1:47:11 na 393.mieste z 906
priemerná rýchlosť: 11,9 km/h
celkovo zo žien: 31 / 187
kategória ženy A: 14 / 93
Paľko - šofér a morálna podpora
Denis - fotograf a morálna a božteková podpora
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za každý milý komentár a ten nemilý - tak tým ma radšej netrápte, som citlivka-precitlivelá :-))