"Nemali sme žiadnu špeciálnu stravu ani tréningy, bežali sme v obyčajných teniskách. Jeden kamarát šiel v kopačkách, z ktorých zrezal štuple. Ďalší nedokončil, lebo sa na trati prejedol hrušiek, iný zase vypil priveľa piva. O behaní sme nevedeli nič,“ spomína šéf Rajeckého maratónu Pavol Uhlárik na obdobie, keď sa obľúbené preteky rodili.
Trošku málo z článku o histórii Rajeckého maratónu v aktuálnom čísle slovenského Run-u, vždy keď si spomeniem na článok vybuchnem od smiechu :-)
O 14tej už pred domom parkuje Denis a čaká kým sa ,, športovkyňa ´´ vykotí, nastupujem teda do auta a keďže môj muž je spoly invalid tak sadám za volant. Po polhodinke cesty mi Denis vraví, budem ti teda hovoriť len veci ktoré nás ohrozujú na živote nech ťa nestresujem ... ticho veru v aute nebolo! No okolo 15tej už parkujem pri základnej škole v Čachticiach a idem sa zaprezentovať, zaplatím 3eurá a už si ma píšu ako Terezu Balušiakovú :-D
Máme ešte hodinku času tak sa prechádzame po areáli, skúmame profil trate a keď zbadám, že sa spolubežci napchávajú tyčinkami, sušeným ovocím, banánmi tak mi preblesne hlavou, že aj ja by som si veru čosi mala dať. Vyťahujem teda Lifebar tyčinku ,, fíkovú´´ a napchávam sa, samozrejme ledva dychčím keďže som koláč, lasagne ešte nestrávila. Nič to, posilnená sa rozcvičujem, rozbehávam a o chvíľku sa presúvame na námestie kde vyspevujú dedkovia, ktorí akoby Senzi senzus z ucha vypadli.
16:00 štartovný výstrel, rýchlo zapínam Garmin. Prvý kilometer Čachtického 1/2 maratónu si vravím ,, Ty vole ešte 20km, začnem sa smiať ... hlavne sa neposer, hlavne sa neposer a dobehni ... smejem sa ! ´´ Nápad dať si o 13tej výdatnú porciu lasagní, ale veď v Run-e odporúčali cestovinové párty pred behom, tak prečo nie a vzápätí neodolať maminkinmu kiškovému koláčiku, veď je ľahký, to strávim a mávnem rukou asi pri štvrtom kúsku. Aj ľudia, ktorí nebehajú si musia pomyslieť, že chúďa dievča blbé ... no čo čo sa stalo už sa neodstane a tak teda utekám a utekám, tempo som nasadila celkom vysoké, samozrejme ďalšia chyba, ale veď onedlho spomalím, prekvapivo sa až do konca stále držím času pod 6min na 1km, prvú polovicu za mnou dychčí spolubežec v modrom, ktorý ma na otočke obieha, onedlho mu však asi chýbam a stretávame sa, on má krízu a ja už chcem byť v cieli, obieham ho, zadychčane ho povzbudím, že už ,,len´´ 9km a vidíme sa až na guláši.
Posrať som sa neposrala, bežať sa mi voľajako nechcelo, no dobehla som a teraz si užívam pocit, že som to zmákla. Na vyhlásení obdivne zírame na 70ročných deduškov ktorý ma s prehľadom ,, dali´´ o 20-30minút a ženiem Denisa nech mi ich odfotí. Nevadí ja som spokojná, cieľ splnený - dobehla som a to pod 2hodiny, oficiálny čas 1:53:04, Garmin mi ukazuje 1:53:57 no z nadšenia, že som v cieli som ho zabudla stopnúť, priemerná rýchlosť 11,1km/hod, fíha radujem sa.
Čachtický polmaratón mi nielen mojou vlastnou hlúposťou s kiškovým koláčikom a lasagnami ale najmä príjemnou atmosférou, 3eurovým štartovným v ktorom bola bohatá tombola, guláš, pivo či kofola, malinký ionťáčik a štartové číslo pripomenula článok o Rajcekom maratóne. A ako by povedal môj dedko jááák dožijeme tááák sa tam vrátime.
oficiálny čas: 1:53:04
priemerná rýchlosť: 11,1km/h - 5,24min na 1km
v kategórii žien 8/13
viac na mojom garmin denníčku - http://connect.garmin.com/activity/364361287
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za každý milý komentár a ten nemilý - tak tým ma radšej netrápte, som citlivka-precitlivelá :-))