Všetko vymyslené, napísané, pripravené .... chaos - panika lebo som akosi nezvládla všetky skúšky a čakajú ma ešte dve. Uvedomujem si, že po návrate budem zas celá vzrušene-rozrušená a nebudem sa vedieť sústrediť a že 7.9. letím do Francúzska. Je rozhodnuté - kamarátom oznamujem, že sa ostávam doma učiť na skúšku a v stredu za nimi dorazím spolu s Honzom a onedlho zisťujem že aj s Aďom.
Akcia začína ako typický Kocúrkovský príbeh - ,, organizátor´´ ( úvodzovky - pretože ja som vždy neorganizovaný organizátor ) nejde, Aďo si myslel, že odchod je zajtra a je na festivale, Janča akosi nepristúpi do vlaku lebo je doma v domnení, že ide zajtra. Nezúčastnený organizátor volá tieto skutočnosti pani ubytovateľke na Donovaloch, ktorá neskrýva nadšenie. A tak sa vo vlaku stretávajú osoby, ktoré sa nikdy nevideli, nepočuli a teda ani nepoznali. Nevadí - nejako bolo, nejako bude a nejako to dopadne ... ja sa učím čím zmeriam prašnosť v stajni.
Pondelok
Pokračujem v učení, prekvapivo ma to baví, neviem či mi šibe alebo sa len tak snažím aby som s dobrým pocitom dorazila v stredu za kamarátmi ... Píšem Anet SMS dúfajúc, že sa so mnou neprestane kamarátiť za ten 1.deň - 28km s celkovým stúpaním 1628m a za to, že tam nie som. Prichádza SMS ,, Teryyy mám asi klinickou smrt! ´´ Smejem sa lebo aj čierny humor je humor:-D
Utorok
Po 1,5 hodinovom spánku cestujem do Brna, skúšku mám a dokonca za B, vytešujem sa ako malá. Po skúške si pochutnávam v Oáze, jááj bude mi chýbať...Nakúpim pár vecí v Zdravej výžive a s Denisom utekáme na autobus. Vyvenčíme hafanov, a už len balím a balím a chystám čo budem papať 3dni na horách bez civilizácie. Spím asi 3hodiny :-( Anet už neodpisuje, snáď žije ... Večer ešte dorazí Saškina mamina s nádielkou pre Saš, skoro padnem na zadok pri váhe vaku, ktorý mám vziať hore a tak vyberám vzorky zo všetkého a dúfam, že ma tentoraz nezabije hladná Saša.
Streda
S Aďom sa stretávame na stanici 4:10 lebo 4:20 nám odchádza osobák do Žiliny kde prestupujeme na rýchlik do Liptovského Mikuláša. Plán, že si vo vlaku výdatne pospíme padá - skvelé české dvojposchodové sloníča nám to nedopraje. Svetlo svieti tak prenikavo, že nám snáď vypáli oči. V Žiline prestúpime do rýchliku kde už sedí Honza, vyspinkaný do ružova. Okolo 9tej vystúpime z autobusu v Jasnej na zástavke Lúčky. Pred zahájením výstupu si odskočím a áno videli ma snáď všetci z boku, zozadu, spredu ... červená jak rajčina beriem batoh a vydávame sa na cestu nahor. Z tej zelenej sme niektorí zelení, že Aďo?! :-D a tak si robíme čučoriedkovú pauzu.
Po 3hodinách šlapania sa dostávame na rázcestie pod Ďumbierom, a že nie sme žiadne bábovky tak si vybehneme aj na najvyšší vrchol Nízkych Tatier - Ďumbier 2043m. Ešte sa však riadne napraceme pred tým výkonom a zrazu stretávame skupinku B nášho pochodu, ktorí po 2dňoch idú späť do civilizácie. Na Ďumbieri spravím chalanom pár homofotiek s Liptovskou Martou a už si to valíme späť na rázcestie a odtiaľ na chatu M.R.Štefánika. Na chate nás už žiadna skupinka A nečaká ( mrľe ich žrali ) a tak ani my nezastavujeme ( až na WC pauzu ) a valíme smer Čertovica. Po 2-3 hodinách sme tam, sadáme celí vyčerpaní v nádeji, že si dáme jediné teplé jedlo za tento a ďalšie 2dni, no mrľožravá skupinka A nám nedopraje a tak zhltneme nejaké pečivo, keksy pre psy a utekáme smer Ramža - finále tohto light dňa ( my cez 30km, skupina A 15km ).
Na Ramžu dorazíme okolo pol8 večer - ohník už horí, útulňa je vyzametaná a krokodýl Dundee už vyspevuje. Sedíme pri ohníku a zisťujeme, že sa možno ráno neprebudíme lebo kamarát Dundee je väzenský utečenec. Honza zaspáva vonku pri spievajúcom Martinovi - Zabiju, zabiju ve spánku kamaráda, protože protože mi holku .... onedlho fernetom, pivom a inými dobrotami opojený Martin padá na spiaceho Honzu, spieva do tretej ráno ale zas aby sme mu nekrivdili poctivo kúri a tak ráno prekvapivo živí raňajkujeme pri ohníku.
Štvrtok
Naraňajkovaní, vyspinkaní, živí!!! sa vydávame na 21km trasu s 1235m prevýšením a 1077m klesaním smer útulňa Andrejcová. Po ceste stretávame počernejších obyvateľov Tatier - zberačov čučoriedok, krokodýla Dundeeho ktorý je obdarovaný priam dokonalými mimikrami, zmije a labradora Buba, ktorý nás sprevádza až na Andrejcovú. Značky s nápisom Priehyba a Priehybka sú v ten deň pre nás a moje koleno letálne. Zachraňuje nás už len Saškina vietnamská tigria masť na všetko. Každých 30min si doprajem tento analgetický zázrak aby som vôbec dokrivkala do cieľa.
S Jančou je nám venovaná posteľ staršieho baču, dokonca aj s matracom, no aj tak sa okolo tretej ráno budím na príšernú zimu a myslím si, že do rána umrznem, vyleziem zo spacáku obliekam čo mám, dokonca aj monterky bačov a sadám von k ohňu, dym mi lezie po celej tvári, slzím, soplím ale ohrievam sa. Po chvíli si skúsim ľahnúť a zaspať čo vychádza a ráno sa budím nezmrznutá.
Piatok
Okolo pol8 stretávame Anet, Aďa, Kuba pri Andrejcovej a vyrážame na záverečnú trasu smer Kráľová hoľa a Telgárt. Koleno je ako znovuzrodené, zato Saš ledva chodí. Pokoríme Kráľovu hoľu a schádzame do Telgártu, kde si riadne zapapáme - pizza, halušky, kuracinka, hurá civilizácia. Dojedáme a utekáme na autobus do Popradu, nastupujeme na IC vlak smer Trenčín a vo vlaku okrem rozptýlenia s náhodnou študentkou VFU, a Denisových palaciniek unavení oddychujeme. Vystupujeme navečer v Trenčíne a po sprche zaľahneme. Iný príbeh by rozpovedali Honzo, Janča a Kubo, ktorí si mysleli že si pozrú ešte Slovenský Raj ale vlak z Telgártu akosi nie a nie prísť, niet nad Slovenské železnice!
Sobota
Anet - už aj podľa mojej ségry na nerozoznanie odo mňa ( asi ani nezaspím ako mi to lichotí ) spí u nás a doobeda ešte stíhame prehliadku Trenčianskeho hradu a výstup na vežu Matúša Čáka. Navečer sa vykúpeme vo Váhu a zaľahnem ako bábo do postele.
Malé veci? Krátke okamihy ? Nie sú malé ani krátke. ( John Kabat - Zinn ). Dúfam, že sme tým odštartovali našu trekkovú budúcnosť!
Tereza - očarená nízkotatranským hrebeňom
FOTKY: Kubo Škriečka, Honza Harapát, Honza Bajus, Saša Bulková, Anet Bložoňová, Tomáš Pospíšil
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za každý milý komentár a ten nemilý - tak tým ma radšej netrápte, som citlivka-precitlivelá :-))